Územie kde žijeme je veľmi pestré. Striedajú sa prístupy i postoje. Nenachádzame súvislý príbeh, no zažívame niečo pôvabné i surové zároveň. Prebývame v krajine „drsnej poézie“. Drsnej ako industria, poetickej ako hory.

Obľúbili sme si postoj „dobrého pokračovania“ pretože v kultúrnej krajine „nie som na zelenej lúke a nezačínam od nuly!“

Každú stavbu je možné chápať ako variáciu, ktorá v konkrétnom čase na konkrétnom mieste vyjaví to, čo je hlboko skryté a nepomenovateľné.